fabus.

AI a vysoké školstvo Publikácia · 2026

Ako študenti naozaj používajú Moodle

Pôvodný názov: E-learning Implementation and Student Experience in a Slovak University Environment

Iveta Kremenova, Juraj Fabuš, Miriam Garbarova, Mariana Strenitzerova (2026)

Každá univerzita dnes „má e-learning". Menej sa vie, čo s ním študenti naozaj robia. So spoluautorkami sme sa preto na našej katedre opýtali 130 študentov, ako často do Moodlu chodia, z čoho sa prihlasujú, čo od neho chcú — a čo im na ňom prekáža.

Prečo to stojí za prečítanie: Ukazuje e-learning z lavice, nie z výročnej správy: väčšina prihlásení ide z mobilu a polovici študentov sa nepáči, ako Moodle vyzerá.

Čo si z toho odniesť

  1. Moodle je pre študentov samozrejmosť — 93,9 % ho používa aspoň raz do týždňa, 58,5 % denne. Otázka už nie je, či e-learning zaviesť, ale ako ho robiť dobre.
  2. Do Moodlu sa prihlasujú častejšie z mobilu než z počítača (55,6 % prihlásení). Kurz, ktorý na telefóne vyzerá zle, vyzerá zle pre väčšinu.
  3. Najžiadanejšie sú videoprednášky (69,6 %) a zverejnené prezentácie (65,2 %). Fórum a kalendár študentov takmer nezaujímajú.
  4. Tri štvrtiny (75,4 %) chcú prezenčnú výučbu podporenú e-learningom. Čisto dištančné štúdium by chcelo len 3,1 % opýtaných.

Vysvetlenie pre človeka

Prečo sa pýtať študentov, a nie systému

Moodle o študentoch vie vypísať všeličo: koľkokrát sa prihlásili, čo si stiahli, kedy odovzdali. Nevie ale povedať, či im to dáva zmysel, čo im chýba a prečo niektorí radšej otvoria telefón než notebook. Na to sa treba opýtať.

So spoluautorkami sme preto na našej katedre spravili dotazník medzi študentmi bakalárskeho a inžinierskeho stupňa. Odpovedalo 130 z 337, čo stačí na 95 % spoľahlivosť pri 7 % chybe — teda na slušný obraz jednej katedry, nie na výrok o slovenskom školstve.

Čo sme zistili

Moodle je každodennosť. 93,9 % študentov ho používa aspoň raz do týždňa, 58,5 % denne. Nikto neuviedol, že by sa mu vyhol úplne; väčšina ho stretáva v troch až štyroch predmetoch za semester.

Mobil vyhral. Predpokladali sme, že aspoň 60 % prihlásení pôjde z počítača. Nešlo — 55,6 % prihlásení je z mobilu. Kurz sa teda oplatí pozrieť na displeji telefónu skôr, než ho zverejníme študentom.

Študenti chcú obsah, nie komunitu. Najviac ich zaujímajú videoprednášky (69,6 %), prezentácie z prednášok (65,2 %) a testy s okamžitým vyhodnotením (60,9 %). Fórum (19,6 %) a kalendár (23,9 %) sú im takmer ľahostajné.

Vzhľad je problém. S tým, ako Moodle vyzerá, je spokojných len 49,2 % opýtaných. Zvyšku prekáža neprehľadnosť kurzov alebo zastaraný dizajn.

Domov ich neposielajte. 75,4 % chce prezenčnú výučbu podporenú e-learningom, 21,5 % čisto prezenčnú a iba 3,1 % čisto dištančnú.

Čo z toho vyplýva pre výučbu

E-learning na katedre nie je otázka „či”, ale „ako”. Dve praktické veci z toho vychádzajú celkom jasne: kurzy treba stavať pre telefón, nie pre monitor, a študenti od Moodlu chcú predovšetkým materiály — video, prezentácie, testy — nie diskusné fóra. Semester má obvykle 6 predmetov a Moodle sa používa aspoň v polovici z nich; cieľ do budúcna je ten podiel zvyšovať.

Kde tento príspevok patrí

Je to menší konferenčný príspevok z EDULEARN 2026 v Palme de Mallorca a hovorím to o vlastnej práci otvorene: opisuje jednu katedru a stojí na dotazníku, nie na dátach zo systému.

Uvádzam ho tu z dvoch dôvodov. E-learningu sa venujem dlhodobo a je to jedna z mála prác, kde sú konkrétne čísla o študentoch našej katedry. A druhý dôvod je celkom nevedecký — konferencia bola v Palme a Malorka má u mňa v Zápisníku vlastnú kapitolu.

Na EDULEARN som už inventár. Chodím tam od počiatku — ešte v časoch, keď konferencia začínala v Barcelone — a robieval som tam aj chairmana. Je to stálica na mojom konferenčnom nebi.

Zobraziť abstrakt

Oficiálny abstrakt v pôvodnom znení.

Digital transformation continues to be one of the most influential forces shaping higher education. The rapid expansion of information and communication technologies has significantly altered how universities deliver educational content, communicate with students, and support diverse learning processes. This paper presents comprehensive findings from research focused on analysing the level of e-learning adoption at the Department of Communications of the University of Žilina. The study examines the extent to which students use the Moodle Learning Management System (LMS), assesses their satisfaction, and identifies expectations regarding the further development of digital education tools. At the department, primary research was conducted using an online questionnaire distributed to bachelor's and master's students, yielding 130 valid responses. The sample size exceeded the calculated minimum, ensuring statistical representativeness. Respondents provided detailed insights into their study behaviours, preferred forms of accessing electronic materials, and the overall user experience of the LMS. The results show that 93.9% of students use Moodle at least weekly, with 58.5% accessing it daily, demonstrating a high level of system integration. Mobile devices account for 55.6% of all access, highlighting the need for mobile-optimized design and improved support for the official Moodle mobile app. Students frequently encounter a broad range of Moodle tools, especially study materials, presentation files, file-upload activities, and automated quizzes. Despite these positive findings, 50.8% of respondents express dissatisfaction with the visual layout of the platform, criticising outdated design elements and insufficient course structure clarity. Many students also request more multimedia content, notably recorded lectures and video-based instructional materials, which they consider essential for flexible learning. Overall, the findings underline the strong digitalization of teaching at the department. Students perceive e-learning as an integral part of their academic experience and value its flexibility, accessibility, and time efficiency. At the same time, they call for improvements that would enhance the system's pedagogical effectiveness, such as clearer course organization, modernised visual design, consistent use of interactive tools, and an expanded range of multimedia elements. These outcomes offer valuable guidance for strategic planning related to LMS development and contribute to ongoing discussions about how universities can strengthen the quality and effectiveness of digital learning environments.

Späť na výskum