O mne
Väčšinu času sa pohybujem medzi tromi svetmi — vedeckým výskumom, vysokoškolskou výučbou a veľkými IT projektmi, ktoré musia v praxi naozaj fungovať.
Pracujem na Žilinskej univerzite v Žiline, na Katedre spojov Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Učím v študijnom programe Elektronický obchod a manažment.
To je tá formálna časť. Zvyšok je zaujímavejší.
Čo ma na tom baví
Digitálna ekonomika je jedna z mála oblastí, kde sa teória a prax naháňajú navzájom v horizonte mesiacov, nie desaťročí. O Bitcoine, umelej inteligencii, digitálnych platbách či e-commerce sa najprv veľa hovorí — a až potom sa ukáže, čo z toho naozaj funguje. Moja práca je zistiť to druhé a povedať to zrozumiteľne.
Nie som programátor. Technológiám však rozumiem dosť na to, aby som si ich sám vyskúšal, a dosť na to, aby som vedel preložiť, čo hovorí vývojár, manažérovi — a naopak. Ukazuje sa, že práve to preloženie býva to najťažšie.
Výskum
Dlhodobo sa venujem trom okruhom: Bitcoinu a kryptomenám, umelej inteligencii a digitálnym nástrojom vo vysokom školstve a e-commerce spolu s digitálnou transformáciou. Zaujíma ma pritom aj to, čo tieto oblasti spája — digitálne platby, dáta, správanie používateľov a to, ako sa nová technológia z okrajovej zvláštnosti stane bežnou infraštruktúrou.
Popri vlastných článkoch recenzujem rukopisy pre vedecké časopisy a pôsobím ako hosťujúci editor tematického čísla o kryptomenách a digitálnych peniazoch. Recenzovanie je nevďačná, ale užitočná robota: núti človeka čítať cudzí text prísnejšie, než číta ten vlastný.
Výučba
Vediem a oponujem bakalárske a diplomové práce. Od študentov chcem, aby mala práca konkrétny analytický problém a merateľný výsledok — nie široký názov a tridsať strán opisu. Najlepšie práce vznikajú vtedy, keď si študent vyberie tému, ktorá ho naozaj štve alebo fascinuje, a potom ju rozoberie na súčiastky.
Mimo katedry
Podieľam sa na rezortných informačných systémoch — na projektových rolách, testovaní, nasadeniach aj na komunikácii medzi projektom, rezortom a školami. Je to iný svet než akademický: termíny sú tvrdšie, chyby viditeľnejšie a používatelia bezprostrednejší. Zároveň je to najlepšia priebežná kontrola toho, či moje predstavy o digitalizácii obstoja aj mimo článku.
Na medzinárodné konferencie o univerzitných informačných systémoch chodím od roku 2005, keď som prvýkrát vycestoval na EUNIS do Manchestru. Odvtedy sa zmenilo takmer všetko okrem jednej veci: školy stále riešia, ako spraviť technológiu užitočnou, a nie iba prítomnou.
A keď sa dá, cestujem. Časť toho, čo pri tom vidím, končí v Zápisníku.