Malorka

Malorka je u mňa zvláštny prípad. Oficiálne je to služobná cesta, ktorá sa opakuje každý rok ako daňové priznanie — len s lepším výhľadom. Za tie roky som ju prešiel dôkladnejšie než väčšinu miest, kam som išiel na dovolenku, takže tento zápis je dlhší než ostatné cestovateľské. A bude rásť, lebo sa tam budem vracať. Konferencia sa sama neodprezentuje.

Koľkokrát a prečo

EDULEARN, konferencia o vzdelávaní a nových technológiách vo výučbe, sa do Palmy presťahoval v roku 2018. Predtým sa konal v Barcelone a chodil som naň už tam, takže keď sa organizátori rozhodli pre ostrov, nemal som námietky. Od roku 2018 tam chodím takmer každý rok — vynechal som len 2020 a 2021 — a príspevok som mal vždy. Malorka je teda u mňa oficiálne služobná cesta. To, že sa k nej väčšinou pridá pár dní navyše, je čistá logistika.

Kde som za tie roky fotil, ukazuje mapa lepšie než zoznam. Palma svieti najviac. Sever — super pláže a výhľad z Formentoru — mapa z nejakého dôvodu nezachytila; inak som bol všade už opakovane, na Formentore tiež.

1 114 fotiek, jún 2018 až júl 2026. Mapa: Google Photos.

EDULEARN — dôvod, prečo tam vôbec chodím

EDULEARN organizuje IATED, koná sa každý rok v Palau de Congressos a ročník 2026 bol už osemnásty. Podľa organizátora naň prišlo vyše 800 ľudí z oblasti vzdelávania. Prečo tam chodím rád: je to super organizovaná konferencia, človek si odtiaľ odnesie novinky zo sveta AI vo vzdelávaní a e-learningu skôr, než sa dostanú do článkov, a destinácia je — povedzme to diplomaticky — skvelá. Že je to veľká konferencia, najlepšie ukazuje mapa s pripináčikmi, do ktorej si účastníci zapichnú, odkiaľ prišli. Po pár dňoch vyzerá Európa ako akupunktúrny model a voľné miesto sa hľadá až niekde na Sibíri.

Odkiaľ prišli účastníci. Pripináčiky si zapichujú sami.

Visačka z ročníka 2025. Slovenská vlajka na krku — pre istotu, keby ju niekto nepoznal.

EDULEARN22: náš poster o platformách pre MOOC kurzy a náhodný účastník, ktorý ho naozaj číta.

Zborník z konferencie vychádza s DOI, takže to, čo sa tam odprezentuje, sa dá dohľadať aj po rokoch. V roku 2026 sme tam so spoluautorkami mali príspevok o tom, ako študenti našej katedry používajú Moodle — popularizovaný výklad je tu.

Palma

Čo treba v Palme pozrieť: katedrálu, Passeig des Born a starý olivovník na Plaça de Cort. A Mango outlet — to nie je vtip, to je rada.

Katedrála La Seu. Stavali ju od roku 1229 do roku 1601, takže stavbári mali na detaily čas. Hlavná loď má 44 metrov a ružicové okno takmer 14 metrov v priemere — je druhé najväčšie gotické na svete, po štrasburskom. V rokoch 1903 až 1914 katedrálu upravoval Antoni Gaudí, kým sa nepohádal s miestnymi úradmi, a v rokoch 2001 až 2006 dostala kaplnka na konci pravej lode keramický obklad od Miquela Barcelóa. Je to magické miesto a krásne hrá farbami — nie tak ako Sagrada Família, ale stále super. Sedem storočí, traja umelci, jedna budova.

Vnútri je väčšia, než sa zvonku zdá. A zvonku sa zdá obrovská.

Olivovník na Plaça de Cort. Pred radnicou stojí olivovník, ktorý som tipoval na dvesto rokov. Odhad je 500 až 600. Na námestie ho presadili v roku 1989 z usadlosti Pedruixella Petit pri Pollençi, je chránený zákonom a stále rodí — čo je viac, než sa dá povedať o väčšine vecí, ktoré má človek doma v kvetináči.

Mercat de l’Olivar. Hlavná tržnica Palmy, otvorená v roku 1951 na mieste staršieho mestského trhu. Patria k nej šunky aj ryby — v tomto poradí, a potom ešte raz šunky. Ak vám nestačili kaviarne a tapasky v meste, tu sa určite tiež dobre a lacno najete.

A keď už sme pri tapas: patrí k nim cava, môj top obľúbený nápoj a jeden z hlavných dôvodov, prečo mám rád Španielsko. Je to šumivé víno vyrábané tradičnou metódou ako šampanské, približne 95 % ho pochádza z katalánskeho Penedès a názov cava — po španielsky pivnica — si výrobcovia oficiálne zvolili v roku 1970, aby sa odlíšili od Francúzov. Odlíšili sa hlavne cenou, a to správnym smerom. Preto aj na obrázku hore nesedím s kávou: radšej ako kávu si dám ja cavu.

Šunky. Ceny na tabuľkách sú za kilo a nie sú pre slabé povahy.

A ryby. Táto sa pozerá. Pohľad je v cene.

Prístav. Z Palmy odchádzajú výletné lode a raz som na jednej — MSC Opera — bol aj ja. O tom zase inokedy, ale odporúčam: je to super poznávací výlet. Všetky veci máte v kajute, každý deň sa zobudíte v novej destinácii a von idete iba s kapsičkou. Sťahovanie hotela rieši kapitán. MSC je firma s talianskymi koreňmi — založili ju v Neapole, sídli v Ženeve — a jedlá na palube, hlavne sedemchodové večere, stoja za to samy osebe. Prekvapivo veľa ľudí loď v prístave ani neopustí, podľa prieskumov zhruba tretina. Za mňa je to škoda; destinácia sa z paluby obzerá zle.

Prístav v Palme. Výletné lode tu kotvia každý deň, niekedy aj dve naraz.

Palma Aquarium. Otvorili ho v roku 2007, má 55 nádrží a päť miliónov litrov vody. Nádrž so žralokmi Big Blue je hlboká 8,5 metra — najhlbšia žraločia nádrž v Európe — a akvárium má aj najväčšiu európsku zbierku živých koralov. Odporúčam: malé, ale pekné. A žralok v Big Blue má na rozdiel od merluzy z tržnice ešte celkom slušné vyhliadky.

Big Blue. Žralok sa pozerá späť.

Mimo Palmy

Povinná zostava: Sa Fàbrica de Gelats v Sólleri, Valldemossa, večera rybka v Port d’Andratx a nudapláž Cala del Mago. Aj trhy v Sineu stoja za hriech — poradie si zvoľte podľa počasia a svedomia.

Valldemossa. Príjemná dedinka, ktorá z jednej zimy žije dodnes. Kartúza bola pôvodne palác kráľa Sancha, v roku 1399 ju dostali kartuziáni a v roku 1835 ich vyhnali. Zimu 1838–1839 tu potom prežili Frédéric Chopin a George Sand — Chopin tu dokončil Prelúdiá op. 28 a Sand o pobyte napísala knihu Zima na Malorke. Chopinova cela je dnes múzeum s jeho klavírom Pleyel a v záhrade má Chopin bustu, ktorá vyzerá presne tak unavene, ako sa človek po zime bez kúrenia cíti.

Záhrada kartúzy vo Valldemosse. Chopin sa tvári, že je stále január.

Sóller. Mesto vyrástlo na pomarančoch a citrónoch — dokonca aj železnicu z Palmy, dokončenú v roku 1911, zaplatili zisky z citrusov. Ja tam chodím na dokonalú mandarinkovú zmrzlinu do Sa Fàbrica de Gelats, čo je s ohľadom na históriu mesta úplne konzistentné správanie.

Mandarinková. Kvôli tejto sa do Sólleru chodí.

Port d’Andratx. Večera rybka. Povinnosť, bez ďalšieho komentára — len choďte.

Cala del Mago. Malá zátoka pri Portals Vells: dvadsať metrov piesku a prvá oficiálna nudistická pláž v Calvià. Meno má po filme The Magus s Anthonym Quinnom a Michaelom Caineom, ktorý sa tu nakrúcal v roku 1967. Herci vtedy mali, predpokladám, viac oblečenia než dnešní návštevníci.

Sineu. Trhy stoja za hriech — a kávička k tomu. Ale pripravte sa na poriadne peklo: miliarda ľudí a 45 stupňov bez tieňa. Patrí to k tomu, taký je život na Malorke.

A ďalšie miesta, kde som bol — bez bedekra, len aby bolo jasné, čo za tie roky pribudlo:

• Port de Sóller, Deià a Cala Deià, Sa Calobra a ústie Torrent de Pareis, Santuari de Lluc, Pollença a vyhliadka Mirador des Colomer na Formentore, Alcúdia
• Artà a Capdepera s jaskyňami Coves d’Artà, Porto Cristo s Coves del Drac, Manacor a perly Majorica, Felanitx a Santuari de Sant Salvador, Ses Salines a Campos so soľou Flor de Sal d’Es Trenc
• pláže Mondragó, Caló des Moro, Es Trenc, Cala Anguila, Cala Marçal, Cala Major, Can Pastilla a Platja de les Meravelles
• v Palme ešte Palau de l’Almudaina a záhrady S’Hort del Rei, Castell de Bellver, Poble Espanyol, La Llotja a Font de les Tortugues

Kde bývať

V poslednej dobe už stabilne bývame v Helios Mallorca Hotel & Apartments v Can Pastille: super raňajky, čisté a voňavé ubytko, dobrá klíma, kúsok od pláže a jednu zastávku MHD (desať minút) od konferencie — aby bolo jasné, že tam chodím na konferenciu, a nie na dovolenku. Predtým sme vyskúšali všeličo — jednu aj druhú stranu Palmy, mesto aj vidiek. Na vidieku to bola Finca La Calma vo vinárskej oblasti pri Santa Maria del Camí, kde prasiatka papali citróny. Ako ubytovanie už dnes funguje inak než vtedy, škoda — ale ochutnávku vína v neďalekom Celler Macià Batle odporúčam aj tak. Bývali sme aj v druhej vinárskej oblasti ostrova, okolo Felanitxu — a odtiaľ je povinný výhľad z Puig de Sant Salvador, kopca so svätyňou nad mestom.

Jedlo

Obľúbené reštiky mám tri: Bon Vent v Can Pastille, Las Sirenas v s’Arenale a Sa Llotja v Portocolome. K tomu Tres Leñas v Can Pastille, kde robia paellu na ohni. A k jedlu na Malorke patrí čierna paella a salmorejo — jedno vyzerá desivo, druhé ako obyčajná paradajková polievka, a oboje stojí za objednanie.

Arròs negre — čierna ryža. Farbu dáva atrament zo sépie alebo kalamára, pôvodom je to valencijské a katalánske jedlo. Zuby si potom skontrolujte.

Salmorejo — studená polievka z paradajok, chleba, olivového oleja a cesnaku, pôvodom z Córdoby. Hustejšia než gazpacho, navrchu vajce a jamón.

Dve drobnosti, ktoré k tomu patria. Alioli — cesnak a olivový olej ušľahané do krému — k chlebu alebo rovno na čiernu paellu. A ensaïmada, špirálový koláč z kysnutého cesta s bravčovou masťou (po katalánsky saïm, odtiaľ názov), na Malorke doložený od 17. storočia; plní sa krémom alebo kandizovanou tekvicou cabell d’àngel, prípadne ostane len tak, s práškovým cukrom. Sladké nemusím, ale na Malorke ju treba určite vyskúšať.

Ensaïmada de crema ako koláčik po konferenčnom obede. Raz do roka to ide.

Čo si doniesť domov

Ako darček jednoznačne: olivy nakladané nakyslo ako uhorky, varešky z olivového dreva, vločková soľ zo Ses Salines a samozrejme perly z Manacoru a olivový olej. Pri oleji odporúčam aciditu pod 0,2, aby nebol štipľavý — ak teda štipľavé nemáte radi. Ak máte, tak na Malorke máte vyhraté.

Doplnené: august 2026 — prvé zverejnenie, zhrnutie ciest 2018–2026.