Viedeň
Do Viedne chodím na konferencie, na letisko a stále častejšie len tak — za rezňom, trhancom a vínom, ktoré rastie priamo v meste. Čo som za tie roky stihol, kde sa dobre najesť a prečo si tam ako nepijan kávy dám kávu.
Viedeň dýcha monarchiou. Sisi, Mária Terézia, viedenský rezeň, Tafelspitz a trhanec — a k tomu kvalitné vína, ktoré rastú priamo v „meste”. Je to rušné mesto, ale čisté a s dokonalými službami — nie je to len môj dojem, v rebríčku Mercer bola Viedeň desať rokov po sebe najlepším mestom na život. Drahé, ale to k tomu patrí. A ešte jedna vec — kávu nepijem, ale tu si ju vždy dám. Vzduch tu vonia vážnou hudbou, sladkým jablkovým závinom a nostalgiou, ktorá človeka neťaží, ale jemne objíma. Viedeň nie je len miesto na mape. Je to melancholický valčík, ktorý vo vás tancuje ešte dlho po tom, čo zhasnú svetlá opery.
Koľkokrát a prečo
Viedeň je zo Žiliny najbližšie veľkomesto s cisárskym pôvodom, a tak sa tam vraciam pravidelne. V denníkoch mám štyri zdokumentované cesty — máj 2018, november 2019, december 2022 (kúpele Baden s výletmi do Viedne) a najčerstvejšie tri dni na prelome augusta a septembra 2026. K tomu nespočet prejazdov na letisko — z Bratislavy sa lieta obmedzene, takže kto lieta, lieta zo Schwechatu. Tento zápis je zhrnutie všetkých ciest a bude rásť. Miest, kam sa chcem vrátiť, je viac než tých, ktoré som odškrtol.
Kde som za tie roky fotil, ukazuje mapa. Centrum svieti najviac, Klosterneuburg na severe a Schönbrunn na juhozápade sú samostatné škvrny a tá malá pri Heiligenstadte je heuriger.
Kde vznikli fotky zo všetkých ciest. Mapa z Google Photos.
Pracovná stopa
Do Viedne som chodieval na konferenciu WeAreDevelopers, kým sa konala tam — v rokoch 2017 a 2018 vo Viedni, potom sa presťahovala do Berlína. V roku 2026 som bol vo Viedni na konferencii o ekonómii, financiách a biznise, ktorú organizuje inštitút IISES (program).
Moja top 10
Poradie je subjektívne a sťažnosti neprijímam :)
- Demel — vidieť naživo prípravu top dezertu stojí za to.
- Mayer am Pfarrplatz — večera v záhradke je perfektný oddych, hocikedy.
- Rathauspark — hlavne počas vianočných trhov povinná zastávka.
- Stephansdom — nezabudnite sa vyviezť aj do veže, k veľkému zvonu a výhľadu.
- Karlskirche — večerný koncert má atmosféru.
- Schloss Schönbrunn — únik do záhrad pred ruchom mesta.
- Naschmarkt — netradičná podlhovastá tržnica medzi ulicami.
- Julius Meinl — takto by mali vyzerať potraviny.
- Klosterneuburg — ak máte viac času, celodenný výlet za vínom, najväčším sudom a mníchmi.
- Rakúska mincovňa — veľa zlata pokope a výrobca svetoznámych Wiener Philharmoniker.
Centrum
Staré mesto sa dá prejsť jednou líniou — od Josefsplatzu cez Michaelerplatz, Kohlmarkt a Graben na Stephansplatz, odtiaľ na Fleischmarkt a cez Am Hof a Freyung k radnici. Cestou minie človek Hofburg aspoň zvonku, pár kaviarní, ktoré by si zaslúžili vlastný zápis, a všetko, čo je nižšie.
Dóm svätého Štefana
Južná veža dómu meria vyše 136 metrov a vedie na ňu 343 schodov. Severná veža ostala nedokončená — má 68 metrov — a práve preto do nej chodí výťah. Hore visí Pummerin, najväčší zvon Rakúska. Váži vyše dvadsať ton, odliali ho v roku 1951 z kovu staršieho zvona z roku 1711, ktorý bol zase uliaty z tureckých diel po obliehaní Viedne, a v severnej veži je od roku 1957. Zvoní len pri výnimočných príležitostiach, napríklad na Silvestra. Moja rada — nezabudnite sa vyviezť hore k zvonu a k výhľadu. Výťah je pre lenivých a múdrych. Tých 343 schodov nechajte tým, ktorí sa pred tým nenajedli na Naschmarkte.
Výhľad od Pummerinu. Južná veža vľavo, celá Viedeň vpravo.
Prunksaal Rakúskej národnej knižnice
Barokovú sálu na Josefsplatzi dal postaviť cisár Karol VI. v rokoch 1723 až 1726 podľa plánov Johanna Bernharda Fischera von Erlach, dokončil ju jeho syn. Je takmer osemdesiat metrov dlhá, pod freskovou kupolou stoja štyri benátske glóbusy a v regáloch je okolo dvestotisíc historických zväzkov. Stojí za to už len kvôli regálu, ktorý sa otvára ako tajné dvere. Kto vyrastal na Harrym Potterovi, vie.
Regál, ktorý je zároveň dverami. Rokfort mal predlohu.
Karlskirche
Kostol svätého Karola Boromejského sľúbil cisár Karol VI. počas morovej epidémie v roku 1713. Stavalo sa v rokoch 1716 až 1737 opäť podľa Fischera von Erlach a kupola sa dvíha do výšky sedemdesiat metrov. Vo vnútri hráva Orchester 1756 Vivaldiho Štyri ročné obdobia na dobových nástrojoch. Večerný koncert má atmosféru — mramor, fresky, sviečkové svetlo a barok, ktorý znie presne tam, kde má. Skoro sme ho zmeškali, lebo sa na Karlsplatzi nahadzovali storky na Instagram. Stihli sme.
Vivaldi v Karlskirche. Štyri ročné obdobia za jeden večer.
Rathausplatz
Park pred radnicou žije celý rok, ale dva termíny sú povinné. V decembri tu od roku 1975 stojí Wiener Christkindlmarkt — punč, pečené gaštany a hrnčeky, ktoré si človek aj tak odnesie domov. A v lete beží na námestí filmový festival — od roku 1991 každý júlový a augustový večer zadarmo opera, koncert alebo balet na veľkom plátne a okolo toho desiatky gastro stánkov. Nám padol Fantóm opery. Vianočné trhy sú u mňa jednoznačne najlepší dôvod, prečo ísť do Viedne v zime.
December 2022. Punč a gaštany, hrnčeky išli domov.
Filmový festival, september 2026. Demel robí trhanec naživo, Fantóm spieva za chrbtom.
Demel
Demel na Kohlmarkte existuje od roku 1786 a niesol titul c. a k. dvorného cukrára. Kaiserschmarrn — po slovensky trhanec, doslova „cisársky zlepenec” — má podľa legendy meno po cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý ho vraj miloval. U Demela som mal svoj prvý trhanec a bol bezkonkurenčne najlepší. Odvtedy sa všetky ostatné len porovnávajú. Malý tip. V obchode na Kohlmarkte treba ísť dozadu — tam ho robia a vidieť naživo prípravu top dezertu stojí za to. Jablkový závin s vanilkovou omáčkou je povinný doplnok, aj keď sladké nemusím. A Sachertortu tu predávajú pod vlastným menom. Spor s hotelom Sacher o to, kto má tú originálnu, sa ťahal až do roku 1963 a skončil dohodou, že každý má svoju.
Prvý Kaiserschmarrn. Slivkový kompót k tomu patrí.
Apfelstrudel. Vanilková omáčka nie je voliteľná.
Julius Meinl am Graben
Firma Julius Meinl existuje od roku 1862 a jej vlajková predajňa na Grabene 19, otvorená v roku 1950, je najväčší delikates Viedne — syry, čokoláda, káva, víno, lahôdky z celého sveta. Takto by mali vyzerať potraviny. Na nákup jedla dokonalosť — treba vidieť, aj keď nič nekúpite. Kúpite.
Meinl na Grabene. Potraviny, kde sa chodí pomaly.
Naschmarkt
Naschmarkt je netradičná podlhovastá tržnica medzi dvoma ulicami. Tiahne sa asi poldruha kilometra medzi Linke a Rechte Wienzeile nad zaklenutou riekou Wien. Trh má korene v 16. storočí, na dnešnom mieste stojí od roku 1916 a má okolo 130 stánkov. Ovocie, syry, korenie, ryby, stánky, kde sa dá sadnúť, a v sobotu blší trh. My sme tu kupovali čokoládu Zotter — tá musí byť — aj keď nás skoro zlákal Leberkäse.
Naschmarkt. Cenovky písané rukou, ako sa patrí.
Rakúska mincovňa
Münze Österreich na Heumarkte razí mince od stredoveku — tradíciu odvodzuje od roku 1194, keď vojvoda Leopold V. dal z výkupného za anglického kráľa Richarda Levie srdce raziť prvé viedenské mince. Dnes je to výrobca svetoznámych Wiener Philharmoniker — zlatá investičná minca vychádza od roku 1989, strieborná od 2008 a platinová od 2016. Veľa zlata pokope na jednom mieste. Ako človek, ktorý sa Bitcoinu venuje výskumne, som si to musel pozrieť — konkurenciu treba poznať.
Schönbrunn
Letné sídlo Habsburgovcov má 1 441 miestností, od roku 1996 je na zozname UNESCO a záhrady sú zadarmo. Palmenhaus z roku 1882 je 111 metrov dlhý, bludisko má korene v roku 1720 a obnovili ho v roku 1999, Gloriette na kopci je z roku 1775, Neptúnova fontána z roku 1780, rímska ruina z roku 1778 a obelisk z roku 1777 — Mária Terézia stavala v tempe, aké by dnes nezvládol žiadny developer. Pre mňa je Schönbrunn predovšetkým únik do záhrad pred ruchom mesta. Najlepší výhľad je od Neptúnovej fontány späť na zámok. Oranžéria bola zavretá kvôli akcii, takže máme dôvod vrátiť sa.
Od fontány k zámku. Ľudia sú v tej mierke správne malí.
Döbling — vinice v meste
Viedeň je jediné európske hlavné mesto s vlastným poriadnym vinohradníctvom. Takmer šesťsto hektárov viníc leží priamo na území mesta, hlavne na svahoch Döblingu — Grinzing, Nussdorf, Heiligenstadt, Sievering. K viniciam patrí heuriger, vinárska krčma, kde vinár čapuje vlastné mladé víno (právo mu dal dekrétom Jozef II. v roku 1784). Že je otvorené, oznamuje tradične zväzok ihličia vyvesený nad dverami. My sme bývali presne v tejto štvrti, s vinárskou oblasťou hneď za oknami, a Grinzing sme prešli hneď prvý večer za tmy.
Mayer am Pfarrplatz
Heuriger Mayer am Pfarrplatz v Heiligenstadte sídli v dome, kde v roku 1817 býval Beethoven. Za mňa top heuriger a dokonalý priestor. Večera v záhradke je perfektný oddych, hocikedy. Doska so šunkami, nakladačkou, syrom a nátierkami, k tomu polievka, pohár červeného a pohár sektu. A na jedálnom lístku citát, ktorý som si musel odfotiť.
Heuriger v skratke — víno, šunka, chlieb, nič navyše.
„Čo môžeš odzátkovať dnes, neodkladaj na zajtra.” Životná filozofia na jedálnom lístku.
Mimo Viedne
Klosterneuburg
Kláštor Klosterneuburg založil v roku 1114 markgróf Leopold III. a augustiniáni v ňom sídlia dodnes. Kláštorné vinárstvo je najstaršie v Rakúsku. V pivniciach, ktoré idú štyri poschodia pod zem, stojí Tausendeimerfass z roku 1704 — sud na 56 000 litrov, po ktorom sa na sviatok svätého Leopolda už od roku 1813 tradične šmýka. Komu sa to podarí, tomu sa vraj splní želanie. Ak máte viac času, je to celodenný výlet za vínom, najväčším sudom a mníchmi. My sme mali menej času. Kláštor sme nestihli, ale exkurzia vínnych pivníc s ochutnávkou bola perfektná. V obchode nám degustáciu robila Brňanka, takže sme si rozumeli aj bez nemčiny.
Pivnice Klosterneuburgu. Vpravo kúsok toho veľkého suda.
Baden bei Wien
Kúpeľné mestečko Baden leží asi 26 kilometrov južne od Viedne, žije zo sírnych prameňov a od roku 2021 je na zozname UNESCO medzi veľkými kúpeľnými mestami Európy. Beethoven sem chodieval na letá a pracoval tu na Deviatej symfónii. Dá sa tu bývať — my sme v decembri 2022 bývali v zámočku Schloss Weikersdorf — a do Viedne sa chodí historickou električkou. Badner Bahn jazdí z Josefsplatzu v Badene priamo pred viedenskú Operu už od roku 1907, asi hodinu. Kúpele, kasíno, vianočná Viedeň na dosah a večer pokoj.
Schloss Hof
Barokové panstvo v Marchfelde kúpil v roku 1725 princ Eugen Savojský a po ňom ho prevzala Mária Terézia. S terasovitou záhradou je to najväčší vidiecky zámocký komplex Rakúska. Leží pár kilometrov od slovenskej hranice — cez Moravu vedie do Devínskej Novej Vsi cyklomost — takže je to ideálna zastávka cestou domov. My sme tam boli v decembri 2022 a koláč v zámockej kaviarni je súčasť programu.
Schloss Hof, december 2022. Barok v zime má vlastnú atmosféru, hlavne keď je človek na terase sám.
Letisko Schwechat
Z Bratislavy sa lieta obmedzene, takže naše lety idú z Viedne. Letisko je asi 18 kilometrov juhovýchodne od centra a necelých 60 kilometrov od Bratislavy, ročne ním prejde vyše tridsať miliónov cestujúcich a do centra vezie City Airport Train za 16 minút. Rakúšania vedia, že Bratislavčania a Žilinčania lietajú od nich. Parkoviská majú podľa toho naceňované.
Kde bývať
Naposledy Bob W Vienna Döbling a bolo to super ubytko. Bob W poznáme z Kodane aj zo Štokholmu — je to aparthotelová sieť s fínsko-estónskymi koreňmi z roku 2018 — a určite s nimi pôjdeme ešte niekam. Viedenský je pri metre a električke (Spittelau, U4 a električka D až pred dom), oproti je nonstop Billa (síce pumpová, ale nonstop), vinárska oblasť je hneď za oknami a parkovanie za šesť eur na deň do desiatich minút pešo. Pred vchodom sa dá na pätnásť minút zastaviť zadarmo na vyloženie vecí. Kúsok odtiaľ stojí spaľovňa Spittelau s fasádou od Hundertwassera z roku 1992 — Viedeň vie urobiť pekne aj spaľovňu. Predtým sme v roku 2019 bývali v Hoteli Rathauspark hneď vedľa radnice a v roku 2022 v Badene, viď vyššie.
Jedlo
Viedenská kuchyňa je kuchyňa monarchie a tri jedlá sú povinné — rezeň, Tafelspitz a trhanec. Trhanec rieši Demel, na zvyšok máme Meissl & Schadn na Schubertringu. Je to hotel a reštaurácia z roku 1896, kedysi mekka viedenských jedákov hovädziny, ktorú v roku 1945 zničili bomby a ktorá od roku 2017 funguje znova v hoteli Grand Ferdinand. Pravý Wiener Schnitzel je podľa rakúskeho potravinového kódexu výhradne z teľacieho. Bravčový sa smie volať len „viedenským spôsobom”. Tu ho vyklepú a vyprážajú pred vami v otvorenej kuchyni. Super rezeň — dal som si ho na odporúčanie jednej slovenskej food relácie — a mega veľký Tafelspitz. Je to varená hovädzia špička, podľa kuchárok z roku 1912 jedlo, bez ktorého sa nezaobišiel stôl Františka Jozefa, s jablkovým chrenom, pažítkovou omáčkou a opekanými zemiakmi.
Kuchyňa Meissl & Schadn. Rezeň sa robí na očiach.
Wiener Schnitzel. Tanier je len orientačný.
Tafelspitz so všetkými prílohami. Cisár vedel, čo robí.
Na historickú večeru je Griechenbeisl na Fleischmarkte — hostinec doložený od roku 1447, jeden z najstarších vo Viedni. V pamiatkovo chránenej Mark Twain Stube sú steny a strop popísané podpismi hostí — medzi nimi vraj Mark Twain, Beethoven, Mozart, Schubert aj Johann Strauss. Jedlo je klasická viedenská kuchyňa vo veľkých porciách. Človek si tam pripadá ako v múzeu, kde sa smie jesť.
Griechenbeisl. Podpisy až po strop, Mark Twain niekde medzi nimi.
A káva. Nepijem ju, ale vo Viedni si ju dám vždy — Melange k trhancu je súčasť rituálu, nie nápoj. Kto chce ísť do hĺbky, má na výber Gerstner, Café Mozart, Hawelku či Sacher. My sme kaviarne vyriešili Demelom.
Čo si doniesť domov
Čokoládu Zotter z Naschmarktu — štajerská manufaktúra z Riegersburgu, bio a fair trade, a chuťové kombinácie, ktoré vyzerajú ako žart, kým ich neochutnáte. Čokoládky a delikatesy od Meinla. Víno z Klosterneuburgu, prípadne od heurigera priamo z Döblingu. V septembri burčiak — po rakúsky Sturm — z ktorejkoľvek predajne Spar Gourmet. A raz sa nám pri radnici podaril batoh Samsonite vo výpredaji so zľavou 80 percent. To sa nedá naplánovať, ale dá sa na to spomínať.
Ešte nevidené
Kláštor Klosterneuburg zvnútra, aj s Verdunským oltárom. Belvedere, ktoré z programu vypadlo ako prvé. Schlumberger Kellerwelten, pivnice výrobcu sektu doslova oproti nášmu ubytovaniu, ktoré mali práve zavreté. House of Strauss v Döblingu, tiež zavretý. A Kahlenberg s výhľadom na celé mesto — na ten sa chystám už od roku 2018.
Doplnené: september 2026 — prvé zverejnenie, zhrnutie ciest 2018–2026.