Dôverovať je v poriadku. Slepo veriť nie.

Mám problém slepo veriť. Aj odborníkom.

Možno je to profesijná deformácia.

Som výskumník a učiteľ. A obe tieto profesie už zo svojej podstaty vedú človeka k tomu, aby sa pýtal, skúmal, porovnával a overoval.

Keď niekto niečo tvrdí, moja prirodzená reakcia často nie je „dobre”, ale skôr:

Prečo? Na základe čoho? Máme na to dáta? Platí to vždy? A čo ak sa na to pozrieme trochu inak?

Nie preto, že by som automaticky predpokladal, že ostatní sa mýlia.

Skôr preto, že som si za tie roky zvykol na jednu vec: aj veľmi presvedčivé tvrdenie môže byť nesprávne, ak stojí na zlých dátach, slabých predpokladoch alebo ak si z reality vyberieme iba tú časť, ktorá sa nám práve hodí.

Vo výskume je úplne normálne, že výsledok nestačí iba ukázať. Treba vysvetliť, ako sme sa k nemu dostali, aké boli predpoklady, čo sú limity a či by rovnaký postup dokázal zopakovať aj niekto iný.

Pri učení je to podobné. Nechcem od študenta iba to, aby vedel, že niečo platí. Oveľa zaujímavejšie je, keď vie vysvetliť, prečo to platí.

Asi aj preto som taký neveriaci Tomáš.

A pri investovaní to platí dvojnásobne.

Nemusíš byť analytik. Nemusíš vedieť zostavovať DCF modely, analyzovať účtovné výkazy ani počítať duráciu dlhopisov. Pokojne môžeš svoje investície zveriť niekomu, kto tomu rozumie lepšie ako Ty.

Mal by si ale vedieť aspoň základné veci.

Do čoho investujem? Prečo do toho investujem? Odkiaľ má prísť môj výnos? A čo sa musí stať, aby neprišiel?

To podľa mňa nie je investičná veda. To je úplný základ.

Dobrá investícia nebude vyzerať dobre stále

Toto je podľa mňa vec, na ktorú sa pri investovaní trochu zabúda.

Skôr či neskôr príde obdobie, keď sa investícii nebude dariť.

Akcie budú klesať. Dlhopisy môžu strácať na hodnote. Firma môže znížiť dividendu. Stratégia, ktorá dlhodobo fungovala, môže dva alebo tri roky zaostávať za trhom.

A vtedy začne byť zaujímavo.

Ak totiž netuším, prečo som investoval a ako sa moja investícia môže správať, mám pri poklese vlastne iba jednu informáciu:

„Prichádzam o peniaze.”

A táto informácia vie byť celkom presvedčivá.

Ak ale viem, prečo som investoval, môžem si položiť inú otázku:

Je toto stále normálne správanie tejto investície, alebo sa zmenilo niečo, kvôli čomu už pôvodný dôvod na investovanie neplatí?

A toto je podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa dá o investovaní naučiť.

Nie predpovedať budúcnosť.

To nevie nikto.

Ale rozlíšiť nepríjemný vývoj od zlého vývoja.

Nemusím vedieť všetko. Potrebujem vedieť, ako to funguje.

Keď investujem do akcií, nemusím vedieť oceňovať každú firmu na dve desatinné miesta.

Mal by som ale približne chápať, čo vlastním a odkiaľ má dlhodobo vzniknúť môj výnos.

Pri akciách vlastním časť firiem. Tie podnikajú, vytvárajú zisk, rastú a prípadne vyplácajú dividendy.

Pri dlhopise niekomu požičiavam peniaze. Mal by som teda vedieť komu, za aký úrok a aká je šanca, že mi ich nevráti.

Ak používam nejakú mechanickú investičnú stratégiu, mal by som rozumieť tomu, prečo by jej pravidlá mali dlhodobo vytvárať nejakú výhodu a čo sa s ňou môže diať v zlých obdobiach.

Nemusím poznať každý detail.

Musím ale poznať mechanizmus.

Inak mám problém posúdiť, či investícia funguje tak, ako má, alebo sa deje niečo, čo už v poriadku nie je.

A toto je vlastne rovnaký princíp ako vo výskume.

Nestačí mi výsledok.

Chcem vedieť, ako vznikol.

Odkiaľ sa tých 20 % vlastne vezme?

Toto platí dvojnásobne pri investíciách, ktoré sľubujú vysoký výnos a malé riziko.

Ak mi niekto ponúkne 15 alebo 20 % ročne a zároveň tvrdí, že je to skoro bez rizika, moja prvá otázka by asi nemala byť:

„Kde podpíšem?”

Skôr:

„Odkiaľ sa tých 20 % vezme?”

Kto ich zarobí?

Na čom?

Prečo je schopný platiť práve mne 20 % ročne?

A ak je to celé také bezpečné, prečo si tie peniaze nepožičia za podstatne menej od banky alebo od profesionálneho investora?

Možno na to existuje veľmi dobrá odpoveď.

Ale mala by existovať.

Pretože výnos nevzniká z ničoho.

A už samotná snaha zistiť, kto presne a akým spôsobom zarába peniaze, z ktorých mám dostať svoj výnos, podľa mňa odstráni celkom slušnú časť zázračných investičných príležitostí.

Keď niečomu nerozumiem, neznamená to automaticky, že je to zlé.

Ale kým tomu nerozumiem, neviem ani rozumne povedať, že je to dobré.

Rozumieť investícii pomáha aj vtedy, keď je dobrá

Poznanie pritom nie je užitočné iba na to, aby som odhalil zlú investíciu.

Možno ešte dôležitejšie je, že mi pomáha vydržať pri dobrej investícii.

Ak viem, že moja stratégia môže dva alebo tri roky úplne normálne zaostávať za trhom, dva slabé roky ešte nemusia znamenať, že prestala fungovať.

Ak viem, že akciové trhy z času na čas klesnú o 30 % alebo viac, samotný 30-percentný pokles ešte nie je dôkazom, že treba všetko predať.

Rozhodujúca otázka je stále tá istá:

Deje sa niečo, s čím som pri tejto investícii vopred počítal?

Ak áno, možno sa nedeje vôbec nič mimoriadne.

Ak nie, treba začať zisťovať prečo.

Pretože cieľom poznania nie je presvedčiť samého seba, že moja investícia je dobrá za každých okolností.

Práve naopak.

Má mi pomôcť spoznať chvíľu, keď už dobrá nie je.

Investovanie nie je o viere

Alebo presnejšie – nemalo by byť iba o nej.

Nikto nevie, čo bude o rok, o päť rokov alebo o desať rokov. Pri investovaní vždy pracujeme s neistotou.

Ale je rozdiel medzi tým povedať:

„Verím, že to pôjde hore.”

a tým:

„Rozumiem, prečo by táto investícia mala dlhodobo vytvárať hodnotu, poznám jej riziká a viem, čo by muselo nastať, aby môj pôvodný predpoklad prestal platiť.”

Ani druhá veta Ti nezaručí, že zarobíš.

Ale je to podľa mňa podstatne lepší základ pre rozhodovanie.

A možno práve tu sa najviac prejavuje môj výskumnícky pohľad na investovanie.

Nehľadám istotu.

Tá neexistuje.

Hľadám dôvody, dáta a mechanizmus, na základe ktorých môžem povedať, že nejaké rozhodnutie dáva zmysel.

A potom ich priebežne preverujem.

Zaujímaj sa o svoje peniaze

Nemyslím si, že každý človek má byť investičný expert.

Od toho existujú ľudia, ktorí sa tomu venujú profesionálne.

Ale medzi tým, že niečomu nerozumiem profesionálne, a tým, že o tom neviem vôbec nič, je pomerne veľký priestor.

A keď ide o moje peniaze, chcem byť niekde v tomto priestore.

Chcem vedieť, kam idú.

Prečo tam idú.

Odkiaľ má prísť výnos.

Aké riziko zaň podstupujem.

A čo sa môže diať, keď sa investícii nebude dariť.

Toto poznanie mi nezaručí, že zarobím.

Budúcnosť stále nikto nepozná.

Pomôže mi ale rozlíšiť normálny zlý rok od pokazenej investície. Pomôže mi nepanikáriť, keď sa deje niečo, s čím som počítal. A zároveň mi pomôže spozornieť, keď sa začne rozpadať dôvod, pre ktorý som investoval.

A to je podľa mňa dosť zásadný rozdiel.

Dôverovať je v poriadku. Slepo veriť nie.

Možno som neveriaci Tomáš.

Ale pri investovaní mi to príde skôr ako výhoda než problém.

Preto sa o svoje investície zaujímaj.

Nie preto, aby si sa stal investičným expertom.

Ale preto, aby si vedel, prečo svoje peniaze dávaš práve tam, kam ich dávaš.